Máriapócs je jedno z najvýznamnejších maďarských pútnických miest. V miestnej gréckokatolíckej bazilike je umiestnená kópia milostivého obrazu – ikony Bohorodičky, ktorá koncom 17. storočia slzila.

Obraz Bohorodičky začal prvý krát zázračne slziť 4. novembra v roku 1696 počas slávenia sv. liturgie. Veriaci spolu kňazom spozorovali, že z očí Bohorodičky na ikone ikonostasu kvapkajú slzy, stekajú po ikone a padajú na obrus oltárika pod ikonou. Slzenie obrazu trvalo dva týždne bez prestávky až do 8. decembra. Počas skúmania udalosti dosvedčilo pravdivosť slzenia 36 svedkov.

V roku 1697 dal rakúsky a uhorský kráľ Leopold I. previezť obraz do Viedne. V tom čase bolo urobených viacero kópií zázračného obrazu a jedna z nich bola umiestnená na pôvodné miesto ikony v Póči. Veriaci najskôr novému obrazu neprejavovali úctu; vážnosť získal až potom, keď začal slziť a to 1., 2. a 5. augusta 1715. Cirkevná vrchnosť po prešetrení a uznaní pravdivosti udalosti povolila uctievanie ikony Bohorodičky. Tretí a posledný krát slzila zázračná ikona od 3. decembra 1905 až do konca mesiaca. Udalosť prešetrila cirkevná i svetská komisia a obe opätovne potvrdili pravdivosť slzenia. Hodvábnu šatku, ktorou boli slzy zachytené, zarámovali a zavesili na stenu kostola, kde sa nachádza dodnes.

Vzhľadom na zvyšujúci sa počet pútnikov vyvstala potreba nového, väčšieho chrámu. Stavby kostola i pútnikov sa ujala rehoľa baziliánov, ktorá prišla do Póču na žiadosť vtedajšieho biskupa. Stavba nového chrámu bola dokončená v roku 1756, veže však dostavali až v roku 1856. Výzdoba kostola umeleckými obrazmi je dielom Józsefa Bokšaja a Emanuela Petrašovszkého.

Kostol bol neskôr obnovený a posvätený 8. septembra 1946, na 250. výročie prvého slzenia, za účasti 250 tisíc pútnikov. O dva roky neskôr, v roku 1948 pápež Pius XII. pútnický kostol v Máriapócsi povýšil na baziliku. Bazilika sv. Michala je súčasťou monastiera (kláštora) rádu svätého Bazila Veľkého.